Εμφάνιση αναρτήσεων με ετικέτα SACCO (GIULIETTA). Εμφάνιση όλων των αναρτήσεων
Εμφάνιση αναρτήσεων με ετικέτα SACCO (GIULIETTA). Εμφάνιση όλων των αναρτήσεων

Κυριακή 9 Οκτωβρίου 2011

ΤΡΑΓΟΥΔΑ Η ΤΖΟΥΛΙΕΤΤΑ ΣΑΚΚΟ


ΤΡΑΓΟΥΔΑ Η GIULIETTA SACCO


COMM'È BELLA 'A STAGIONE


Ah!
Comm'è bella 'a stagione...
senza lampe, senza tuone,
senza viento, a cammená...
Ma,
si fa caldo 'a matina,
faje nu bagno a Margellina,
te refrische llá pe' llá...

Na passíata a mare,
cu 'a varca, a Marechiare,
e na zetella bionda
a fianco a te!

Ah!
Dicimmo 'a veritá,
cient'anne ha da campá
chi dice ca ll'está
ce dá 'a felicitá...
Ah!
Comm'è bella 'a stagione!

Ah!
Comm'è bella 'a stagione...
quanno faje nu pranzo buono,
tu te siente cchiù 'e nu rre!
Che
puparuole 'mbuttite,
treglie e ciéfare arrustite,
siente 'o mare 'mmócc'a te...

Nu piérzeco zucuso,
na pera, na cerasa,
e doppo 'a limunata
te ll'hê 'a fá!

Ah!
Dicimmo 'a veritá,
cient'anne ha da campá
chi dice ca ll'está
ce dá 'a felicitá...

Ah!
Comm'è bella 'a stagione!

Ah!
Comm'è bella 'a stagione,
quanno vide a na pappona,
fresca fresca, a passiggiá!
Nèh!
Comm''a carta velina,
chella vesta, fina fina,
nun te fa cchiù raggiuná...

E po' t''a suonne 'a notte,
t'avuote dint''o lietto...
e, si nun si' 'nzurato,
t'hê 'a 'nzurá....


Ah!
Dicimmo 'a veritá,
cient'anne ha da campá
chi dice ca ll'está
ce dá 'a felicitá...
Ah!
Comm'è bella 'a stagione!

Πέμπτη 30 Δεκεμβρίου 2010

ΤΡΑΓΟΥΔΑ Η ΤΖΟΥΛΙΕΤΤΑ ΣΑΚΚΟ


ΤΡΑΓΟΥΔΑΕΙ Η GIULIETTA SACCO


SERENATA NAPOLITANA


Dimme, dimme a chi pienze assettata
sola sola addereto a sti llastre?
'Nfacci' 'o muro 'e rimpetto stampata
veco n'ombra e chest'ombra si' tu!

Fresca è 'a notte: 'na luna d'argiento
saglie 'ncielo e cchiù ghianca addeventa:
e nu sciato, ogne tanto, d' 'o viento
mmiez' a st'aria se sente passà.

Ah, che notte, ah, che notte!
Ma pecché nun t'affacce?
Ma pecché, ma pecché me ne cacce,
Catarì, senza manco parlà?

Ma ce sta nu destino,
e io ce credo e ce spero.
Catarì! Nun è overo!
Tu cuntenta nun si'!

Catarì, Catarì, mm' e' lassato,
tutto 'nzieme st'ammore è fernuto:
tutto 'nzieme t' e' sciveto a n'ato,
mm' e' nchiantato e mm' e' ditto bonnì!

E a chist'ato ca mo' tu vuo' bene
staie penzanno e, scetata, ll'aspiette;
ma chist'ato stasera nun vene
e maie cchiù, t' 'o dico io, venarrà!

No! Nun vene, nen vene.
Ll'aggio visto p' 'a strata
cammenà core a core cu' n'ata
e, rerenno, parlaveno 'e te.

Tu si' stata traduta!
Tu si' stata lassata!
Tu si' stata 'nchiantata!
Pure tu! Pure tu!

Τρίτη 16 Ιουνίου 2009

ΤΡΑΓΟΥΔΑ Η ΤΖΟΥΛΙΕΤΤΑ ΣΑΚΚΟ


ΤΡΑΓΟΥΔΑ Η GIULIETTA SACCO


SERENATA NAPULETANA


Dimme, dimme a chi pienze assettata
sola sola addereto a sti llastre?
'Nfacci' 'o muro 'e rimpetto stampata
veco n'ombra e chest'ombra si' tu!

Fresca è 'a notte: 'na luna d'argiento
saglie 'ncielo e cchiù ghianca addeventa:
e nu sciato, ogne tanto, d' 'o viento
mmiez' a st'aria se sente passà.

Ah, che notte, ah, che notte!
Ma pecché nun t'affacce?
Ma pecché, ma pecché me ne cacce,
Catarì, senza manco parlà?

Ma ce sta nu destino,
e io ce credo e ce spero.
Catarì! Nun è overo!
Tu cuntenta nun si'!

Catarì, Catarì, mm' e' lassato,
tutto 'nzieme st'ammore è fernuto:
tutto 'nzieme t' e' sciveto a n'ato,
mm' e' nchiantato e mm' e' ditto bonnì!

E a chist'ato ca mo' tu vuo' bene
staie penzanno e, scetata, ll'aspiette;
ma chist'ato stasera nun vene
e maie cchiù, t' 'o dico io, venarrà!

No! Nun vene, nen vene.
Ll'aggio visto p' 'a strata
cammenà core a core cu' n'ata
e, rerenno, parlaveno 'e te.

Tu si' stata traduta!
Tu si' stata lassata!
Tu si' stata 'nchiantata!
Pure tu! Pure tu!

Παρασκευή 24 Απριλίου 2009

ΤΡΑΓΟΥΔΑ Η ΤΖΟΥΛΙΕΤΤΑ ΣΑΚΚΟ


Αφιερωμένο στον φίλο μου Θεόδωρο Α. Πέππα, που θα επισκεφθεί χώματα και νερά προσφιλή σε εμένα: την Bella Napule! Επιβάλλεται μετά την... επιβεβλημένη επίσκεψη στο San Carlo -κάτι θα κρεμάσω απόψε!- καφές συνοδευόμενος από σφολιατέλλα φρόλα (ή / και σφολιατέλλα ρίτσα) στο απέναντι κείμενο Gambrinus Caffè. Στην Piazza Dante έχει τα καλύτερα βιβλιοπαλαιοπωλεία. Και στις παρόδους της Via Toledo έχει ωραίες τραττορίες.

ΤΡΑΓΟΥΔΑ Η GIULIETTA SACCO


SERENATA NAPULETANA


Dimme, dimme a chi pienze assettata
sola sola addereto a sti llastre?
'Nfacci' 'o muro 'e rimpetto stampata
veco n'ombra e chest'ombra si' tu!

Fresca è 'a notte: 'na luna d'argiento
saglie 'ncielo e cchiù ghianca addeventa:
e nu sciato, ogne tanto, d' 'o viento
mmiez' a st'aria se sente passà.

Ah, che notte, ah, che notte!
Ma pecché nun t'affacce?
Ma pecché, ma pecché me ne cacce,
Catarì, senza manco parlà?

Ma ce sta nu destino,
e io ce credo e ce spero.
Catarì! Nun è overo!
Tu cuntenta nun si'!

Catarì, Catarì, mm' e' lassato,
tutto 'nzieme st'ammore è fernuto:
tutto 'nzieme t' e' sciveto a n'ato,
mm' e' nchiantato e mm' e' ditto bonnì!

E a chist'ato ca mo' tu vuo' bene
staie penzanno e, scetata, ll'aspiette;
ma chist'ato stasera nun vene
e maie cchiù, t' 'o dico io, venarrà!

No! Nun vene, nen vene.
Ll'aggio visto p' 'a strata
cammenà core a core cu' n'ata
e, rerenno, parlaveno 'e te.

Tu si' stata traduta!
Tu si' stata lassata!
Tu si' stata 'nchiantata!
Pure tu! Pure tu!